Imrich Markovič, narodený 8.10.1772 v Sekuliach. Vzdelaný a horlivý kňaz, hospodár. Teológiu študoval v Bratislave, kde skončil v roku 1796. Kaplánom bol v Zbehoch, od r.1798 vo Veľkej Lehote, od r.1799 vo Veľkých Vozokanoch. V r.1807 nastúpil ako farár do Nemčinian. Bol členom Slovenského učeného tovarišstva. Zomrel 29.12.1824.
Michal Dobša, narodený 28.12.1850 v Sekuliach. Vzdelaný kňaz. Teológiu ukončil v Ostrihome v r.1874. Bol kaplánom v Urminciach a Radošovciach, v r.1876 nastúpil ako kurátor habánov v Moravskom Svätom Jáne. Od r.1881 bol farárom v Borskom Svätom Jure. Zomrel v sanatóriu v dnešnom Rakúsku v mestečku Grümmenstein dňa 20.6.1913 vo veku 62 rokov a 5 mesiacov. Pochovaný je v Moravskom Svätom Jáne.
Ján Zemek st., narodený v r.1869 v Sekuliach rodičom Štefanovi a Dorote rod.Maxiánovej. Hudobník – samouk. Bol to človek s výnimočným hudobným talentom. Vedel hrať takmer na všetkých hudobných nástrojoch. Bol členon tzv. Župnej Hudby, ktorá hrávala na koncertoch v kúpeľoch Luhačovice. Zomrel v r.1936 a je pochovaný na cintoríne v Sekuliach.
Ján Zemek ml., MUDr., narodený 22.novembra 1920 v Sekuliach rodočom Martinovi Zemkovi a Helene rod.Kunštekovej. Motivovaný invaliditou svojho otca (invalid z 1.svetovej vojny) sa rozhodol po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Malackách študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Za celoživotný odbor si vybral pľúcne lekárstvo, kde sa vypracoval na uznávaného odborníka. Pracoval v nemocnici v Malackách až do r.1985 ako vedúci lekár pľúcneho oddelenia. Práve jeho zásluhou sa znížil výskyt tejto choroby v oblast Záhoria na minimum. Ešte ako dôchodca pracoval v ambulancii pre pˇúcne choroby v Nemocnici u Milosrdných bratov v Bratislave. Mal veľmi priaznivý vzťah k obyvateľom rodnej obce. Zomrel 16.7.1996 a je pochovaný v Stupave.
Ján Polčin st., narodený 28.12.1899 v Rybanoch, okres Bánovce nad Bebravou, rodičom Jozefovi a Antónii Polčinovej. Učiteľ a riaditeľ Ľudovej školy v Sekuliach (1931-1959). Učiteľský ústav absolvoval v Štubnianských Tepliciach. Po maturite v r.1918 a po skončení Základnej vojenskej služby nastúpil ako učiteľ v Pravoticiach, neskôr v Hronských Kľačanoch, kde pôsobil až do 15.3.1931, kedy prešiel ako správca do miestnej Ľudovej školy v Sekuliach. Motívom jeho príchodu na Záhorie bolo dať dobré vzdelanie svojim dvom synom na Gymnáziu Svätého Františka v Malackách. Bol to velmi aktívny človek. Už za svojho pôsobenia v Hronských Kľačanoch sa pričinil o výstavbu školy a kostola. V Sekuliach sa stal „dušou“ obce. Okrem toho, že bol veľmi dobrým učiteľom a riaditeľom školy, založil „Zimnú večernú školu“, kde chodili žiaci so skončenou základnou dochádzkou i záujemcovia z radov hospodárov, ktorých vzdelával v oblasti zdokonaľovania materského jazyka a tiež v moderných spôsoboch hospodárenia na gazdovstvách v otázkach agrotechniky (používanie umelých hnojív, štepenie a očkovanie ovocných stromkov, pestovanie náročných druhov zeleniny a pod.) Založil Spotrebné úverové družstvo, včelársky spolok (bol členom Celoslovenského výboru včelárov), spolok Červeného kríža, divadelný krúžok. Bol obecným kronikárom, knihovníkom, organistom a kultúrnym pracovníkom. Režíroval divadelné hry, na ktorých sa v hereckých úlohách okrem bežných ľudí podieľal aj učiteľský zbor. Vedel zorganizovať finančné i materiálne zbierky v ťažkých vonových rokoch a pomáhal chudobným deťom. Veľmi mu záležalo na tom, aby jeho odchovanci obstáli po stránke národného uvedomenia, mravov i spoločensky. Vždy vedel podať pomocnú ruku každému, kto ju potreboval. V roku 1959 nasledoval svoju druhú manželku do Záhorskej Vsi. Tam zomrel 7.júna 1976 a je pochovaný na miestnom cintoríne.
Irma Polčinová, rod. Mareková, narodená 1899 v Beckove, manželka Jána Polčina st. Absolvovala Meštiansku školu u Milosrdných setrier v Tenčíne. Dlhoročná organistka v kostoloch v Sekuliach a Moravskom Svätom Jáne, odborná učiteľka v odboreb pečenia medového pečiva. Pomáhala manželovi v jeho aktivitách. Zomrela 24.júna 1956 a je pochovaná v Sekuliach.
Mária Folbová, rodená Cielontková, narodená 3.12.1921 v Moravskom Svätom Jáne ako čtvrté dieťa panského kočiša. Dlhoročná učiteľka na Základnej škole v Sekuliach. Na štúdiach ju finančne podporoval strýko – kňaz, plukovník Hajdin. Po absolutóriu učiteľského ústavu učila najprv na Kysuciach, potom v Závode a od roku 1946 v Sekuliach. Celý život učila najmenšie deti – 1. a 2.ročníky. Bola mimoriadne trpezlivá a láskavá. Popri svojej náročnej práci nacvičovala divadlá s detmi i dospelými. Ešte aj v dôchodku s menšími prestávkami vypomáhala na škole. Zvlášť bola aktívna v ČSČK. Zomrela po ťažkej zákernej chorobe 14.11.1989 v Gottwaldove (Zlín). Pochovaná je vo svojom rodisku.
Mária Kučerková rod. Trajlinková, narodená 10.1.1921 v Sekuliach, rodičom Jánovi Trajlinkovi (Janďúrek) a Anna rodenej Izakovičovej. Venovala sa oživeniu miestnych ľudových tradícií, zakladateľka a dlhoročná vedúca súborov Sekulan a Sekulánek. Po ukončení Meštianskej školy vo Veľkých Levároch absolvovala Rehoľnú dievčenskú učiteľskú akadémiu Uršulínok v Trnave. Behom štúdia si finančne vypomáhala, tak, že bývala v podnájme a robila pomocnicu v domácnosti. Prvé učiteľské miesto dostala v Studienke (Hasprunka), potom učila v Lakšárskej Novej Vsi, Moravskom Sv. Jáne a v Sekuliach. Okrem toho v začiatkoch socializácie učila spolu s manželom Ľudovítom na Večernej poľnohospodárskej škole v Moravskom Svätom Jáne. Bola veľmi aktívna v oblasi kultúry. Venovala sa nielen deťom, s ktorými v rámci rôznych kultúrnych osláv vystupovala s folklórne ladeným programom, ale aj dospelým. Nacvičovala divadlá, estrády s požiarnikmi, so športovcami, so zväzom žien. Do svojej činnosti zapojila i svoju rodinu. Dcéry Júlia, Alžbeta a manžel Ľudovít sprevádzali účinkujúcich v kultúrnych programoch na harmonike. So súborom Sekulan a neskôr Sekulánek bola veľmi úspešná. Zúčastňovala sa rôznych okresných, krajských a celoslovenských folklórnych súťaží a festivalov, kde získala mnohé popredné umiestnenia. Niektoré jej programy vysielala Slovenská televízia.
Za svoju celoživotnú pedagogickú činnosť bola ocenená plaketou J.A.Komenského, za kultúrnu činnosť medailou Za zásluhy o rozvoj kultúry v okrese Senica a medailou Za zásluhy o rozvoj Západoslovenského kraja.
Zomrela náhle 26.2.1980 v Malackách a je pochovaná na cintoríne v Sekuliach. Osvetový ústav v Bratislave jej udelil v roku 1981 pri príležitosti 10.výročia vzniku súboru Sekulánek Zlatú pamätnú medailu in memoriam.
Jozef Kadlic, narodený 19.2.1935 v Čároch rodičom Antonovi a Terézii rod.Suchovej. Riaditeľ a učiteľ Základnej školy v Sekuliach v rokoch 1960-1975. Po absolvovaní Pedagogickej školy v Trnave učil krátkodobo v Smolinskom. Po Základnej vojenskej službe vyučoval v Štefanove, Rohove, Čároch a v Prievaloch. Od roku 1960 do roku 1975 bol riaditeľom miestnej základnej školy. Jeho mladý vek ho predurčoval na spoluprácu nielen so žiakmi, ale si ho obľúbila mládež v obci a postupne i ostatní občania. Stal sa hybnou pákou v obci v oblasti kultúrneho a spoločenského života. Spolu s manželkou Jozefou (nar.1936) sa okrem svojich učiteľských povinností mimoriadne aktívne venovali mimoškolskej činnosti. Viedli deti v krúžkoch ručných a výtvarných prác, kde poriadali súťaže a výstavy. Zapájali žiakov do súťaže v zbere liečivých rastlín, kde sa umiestnili na popredných miestach. V tej dobe každoročne nacvičovali detské divadelné hry, s ktorými sa predstavovali verejnosti. Za peniaze zo vstupného zakúpili magnetofón, ktorý bol dobrou pomôckou pre doučovanie slabších žiakov v čítaní. S miestnou mládežou nacvičovali divadelné hry, estrády, usporiadali niekoľko ročníkov celoobecnej vedomostnej súťaže „Keď vieš, odpovieš“. Spolu so spoločenskými organizáciami SSŽ, ČSČK, ZČSP usporiadali rôzne akcie, ako kurz studenej kuchyne, krojované zábavy. Pani učiteľka Jozefa Kadlicová zaviedla v obci zvyk chodenia Turkov „Pod šable“ so školskými detmi – chlapcami. Jozef Kadlic bol prispievateľom okresných novín Záhorák, kde o každej zaujímavej akcii pripravil článok a pokiaľ bolo možné, vždy doplnil fotografiou od pani Dallosovej (fotografovala zadarmo). Viedol školskú i obecnú kroniku. V roku 1975 sa z obce Kadlicovi odsťahovali. Jozef Kadlic odišiel pracovať do okresného mesta ako školský inšpekor. Dnes manželia Kadlicovi žijú na odpočinku v Čároch.
Anna Polčinová rod. Mikuličová, narodená 7.6.1921 v Závode. Dlhoročná predsedníčka miestnej organizácie ČSČK. Absolventka obchodnej akadémie. Jednoduchá, milá a múdra žena. Mimo svojich pracovných povinností stála 43 rokov v čele najpočetnejšej spoločenskej organizácie Československého červeného kríža v obci. Okrem toho pracovala veľmi aktívne v iných spoločenských organizáciách.Spolu s MUDr.Dallosom organizovala rôzne prednášky, zdravotné školenia v obci. Nechýbala na žiadnej hromadnej akcii odberu krvi. Za svoju celoživotnú činnosť bola odmenená Striebornou medailou Henryho Dunata v roku 1998. Zomrela 28.6.1998 a je pochovaná v Sekuliach.
Štefan Púchly, ing., CSc., narodený v roku 1921 v Sekuliach. Ekonóm. Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Pracoval vo Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva v Bratislave. Venoval sa využitiu piesočnatých pôd Záhoria. Podieľal sa zavádzaní výpočtovej techniky do odboru poľnohospodárstva, hlavne na úseku automatizovaného systému riadenia rastlinnej výroby. Voľné chvíle a víkendy trávil na chalupe v rodnej obci. Zbieral si materiály pre zostavenie slovníka „záhoráckych slov“. Pri jednej návšteve rodnej obce náhle zomrel dňa 21.júna 1976. Je pochovaný na cintoríne v Sekuliach.
Margita Kučerová
Štefan Mračna (Cíba). V Sekuliach žil i veľmi dobrý a známy liečiteľ hospodárskych zvierat Štefan Mračna (Cíba) s manželkou Helenou rod.Antálkovou. Rozumel chorobám najmä ťažných zvierat tak dobre, ako keby vyštudoval zverolekárstvo. Zistil každú chorobu zvieraťa a liešil ho svojským spôsobom. Vždy sa mu podarilo zviera vyliečiť. Veď taká krava či kôň v tých dobách nebola lacnou záležitosťou roľníkov. Tento človek – liečiteľ im udržoval dobré zdravotné stavy zvierat, málokdo si mohol dovoliť zavolať zverolekára.
Lýdia Škublová
Ján Svetlík – narodil sa 12.6.1913 v Sekuliach, č. domu 78, rodičom Jozef a Mária Gehér. Po skončení základnej školy študoval na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave. V roku 1935 nastúpil štúdium na vojenskú akadémiu, o dva roky bol vyradený v hodnosti poručík letectva, okrem toho absolvoval pilotný kurz a od 1.4.1937 sa stal pilotom. V dobe vzniku Slovenského štátu slúžil ako pilot v Spišskej Novej Vsi. Počas Malej vojny medzi Slovenskom a Maďarskom 23.3.1939 bol zasiahnutý maďarským protilietadlovým delostrelectvom. Zahynul v troskách lietadla v blízkosti obce Ulič v okrese Sniná. Na jeho počesť v obci umiestili pamätnú tabuľu. Pochovali ho v obci Častá, okres Pezinok, do rodinného hrobu svojej manželky Márie Lamos, ktorá ho prežila o 42 rokov.Za hrdinstvo v boji mu bola udelená hodnosť kapitán letectva in memoriam (CAPIT. AVIATIKUS).
Peter Parthenius Petrovič – narodil sa okolo roku 1592 v Sekuliach srbským rodičom, ktorí sa usadili v Sekuliach v polovici XVI. storočia pri masovom úteku južných Slovanov pred nájazdami Turkov na ich územie. Pôvodne bol baziliánsky mních (odtiaľ druhé meno Parthenius), neskôr pracoval na prechode pravoslávnych kresťanov pod jurisdikciu pápeža. Uskutočnilo sa to v roku 1646 Mukačovskou úniou. Pravoslávni kresťania uznali prvenstvo pápeža ako najvyššieho pastiera, zmluva im zaručila pokračovanie v liturgii a ich cirkevných zvyklostiach. Po smrti miestneho biskupa si ho kňazi zvolili za biskupa. Jeho voľbu schválil v roku 1655 pápež Alexander VII. V tom istom roku sa skončila životná púť biskupa Petra Parthenija Petroviča, sekulského rodáka.